Ostrov Krk
Perla severného Jadranu
lokalita
Chorvátsko
Skupina veľkých Kvarnerských ostrovov sa rozkladá v severnej časti Jadranského mora, v oblasti Kvarnerského a Rijeckého zálivu. Svojou výnimočne dobrou zemepisnou polohou je najobľúbenejšou destináciou pre turistov a ponúka dostatok ubytovacích kapacít, krásnu prírodu, okúzľujúce pláže, dostatok kultúrnych a historických zaujímavostí, pohodovú atmosféru a pokoj. Vyrovnanú klímu zabezpečujú na severe hory a od mora ostrovy, ktoré ju chránia.
Kvarnerský región spolu tvoria Opatijská riviéra, Velebitské pohorie až na juh k mestu Karlobag, v zálive majú svoje miesta najväčšie chorvátske ostrovy Krk, Cres, Rab a Lošinj.
perla severného jadranu
Ostrov Krk
Najväčší ostrov v Jadranskom mori (409km2). Severozápadná časť je nižšia, viac zalesnená, má miernejšie podnebie a je úrodnejšia. Opakom je južná a hlavne juhovýchodná strana ostrova. Najväčším bodom ostrova je Obzova (569m). Zaujímavosťou je, že v najvyšších kopcoch ostrova hniezdi vzácny sup bielohlavý. Krása ostrova spočíva hlavne v jeho rozmanitosti. Nájdete tu úrodné úžiny, vysoké skaliská, vinohrady, lesy, prevažne štrkovité pláže.
Všetky turistické strediská ležia na pobreží a na rozdiel od väčšiny jadranských ostrovov je Krk pomerne husto osídlený. Hlavným zamestnaním pre domácich je poľnohospodárstvo, chov oviec, rybolov a služby v cestovnom ruchu. Osídlenie ostrova je veľmi staré. Najstaršími známymi obyvateľmi boli Liburnovia. Rímske osídlenie pripomínajú nálezy a vykopávky. Po kratšej dobe byzantskej nadvlády získali zvrchovanosť nad ostrovom Benátky, ktoré svoje panstvo postúpilo zmluvou pánom z Krku, Frankopanom, ktorí sa tak stali jedným z najsilnejších feudálnych rodov Chorvátska. História ostrova je s nimi spojená až do roku 1480, keď jeden z posledných potomkov ostrov predal, aj keď nedobrovoľne, späť Benátčanom.
Krk sa stal posledným chorvátskym ostrovom pričleneným k Benátskej republike. Ostrov je významným strediskom hlaholského písma. Najstaršia písomná pamiatka je z 11. storočia, keď pápež Inocenc IV. povolil bulou z roku 1252 benediktínskym mníchom vykonávať bohoslužby v slovanskom jazyku a používať k liturgickým účelom hlaholské písmo. V kláštore na ostrove Košljun (Punat) dodnes Františkáni slúžia omše počas sviatkov staroslovenským jazykom. K rozvoju novodobého cestovného ruchu prispieva dobré dopravné spojenie. Ostrov má letisko (Rijeka). S pevninou je spojený Krčským mostom dlhým 1430 metrov, ktorý bol vybudovaný v roku 1980.
rezort
Mesto Krk
Leží na juhozápadnom pobreží ostrova v Krčskom zálive a je administratívnym a kultúrnym centrom ostrova. Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou je mariánska katedrála, pôvodne starokresťanská bazilika z 5. a 6. storočia, ktorá bola postavená na základoch rímskych kúpeľov. Dnešná podoba pochádza z 12. storočia. Interiér katedrály je mimoriadne zaujímavý svojím zariadením, najcennejšie sú gotické plastiky, obrazy. Ku katedrále sa pripája románska bazilika svätého Quirina (Sveti Kvirin) z 10.-11. storočia s bohatou sochárskou ornamentálnou výzdobou. V Biskupskom paláci (Biskupska palača) sú zbierky obrazov talianskych umelcov z 14. a 17. storočia. Za zmienku stoja aj ďalšie stavby, napríklad mariánska kaplnka (Gospa od Zdravlja) z 12. storočia, románsky františkánsky kostol z 13. storočia, románsky a gotický dom Kotter a Kanovnický dom (Kanonička kuča) s hlaholským nápisom – pôvodne z 11. storočia. Mohutné opevnenie, ktoré svojimi začiatkami siaha do 12. storočia má najstaršiu časť vežu Kamplin z 12. storočia.
Romantickú panorámu dotvára staré mesto s úzkymi uličkami, k príjemnej pohode prispieva výborná kuchyňa, hlavne jedlá z rýb, pršut – stredomorská pochúťka a iné. Teplé letné večery môžete prežiť v spoločnosti miestnych obyvateľov, ktorí s hrdosťou vystupujú na rôznych hudobných podujatiach, prezentujú miestne tradície a folklór z mesta Krk.
